Tí, ktorí sa stali tichými a šťastnými, sa k tomuto smiechu pripojili. Smiech je moje posolstvo. Nežiadam od vás, aby ste kázali, chcem, aby ste našli okamihy, situácie, kedy sa môžete smiať z celého srdca. Váš smiech vo vás otvorí tisíc a jednu ružu. Pozitívne je jedine byť TU a TERAZ. Spracujte svoju cestu a môžete tak urobiť prostredníctvom vzťahov, je to dobré. Ak nemôžete spracovať svoju vlastnú cestu prostredníctvom vzťahov, potom tak urobte v samote. To sú dve cesty. Láska znamená nájsť cestu prostredníctvom vzťahov - hľadáte v hĺbke s druhým človekom. Meditácia znamená nájsť cestu prostredníctvom samoty - hľadáte v hĺbke sami. Obe sú cesty: láska i meditácia. Vycíťte, ktorá sa k vám hodí. Potom napnite všetku svoju energiu a choďte touto cestou. Tvoje myšlienky by mali pochopiť jednu vec - že o ne nemáš záujem. Vo chvíli, keď dospeješ do tohoto bodu, dosiahol si veľkého víťazstva. Iba pozoruj. Nehovor myšlienkám vôbec nič. Nesúď. Neuvažuj. Nehovor im, aby sa pohli. Nechaj ich robiť, čokoľvek robia, akýkoľvek telocvik. Iba pozoruj, užívaj si. Je to krásny film. A budeš prekvapený - len sa dívaš a odrazu príde chvíľa, kedy myšlienky nie sú, nie je na čo sa dívať. Musíš zmeniť význam lásky. Nie je to niečo, čo by si mal skúšať dostať od ostatných. A pritom to je celá história lásky - každý ju skúša dostať od druhých toľko ako je iba možné. Obidvaja sa snažia dostať a obyčajne nedostane nikto nič. Láska nie je niečo, čo možno dostať. Láska je niečo, čo sa dáva. Ale môžeš dať iba keď máš. V živote nie sú žiadne chyby. Všetko závisí na tom ako veci berieš. Keď príliš veľa túžiš, chceš dosiahnuť príliš vysoko a nemôžeš - potom prichádza sklamanie a nezdar. Ale keď po ničom netúžiš a si dokonale šťastný, nech si kdekoľvek, potom je život každým okamihom víťazstvom. Pozri - veď život nie je zložitá vec. Stáva sa problémom, keď tvoj život chce ísť jedným smerom a tvoja myseľ ťa vlečie druhým smerom a ty sa dostávaš do konfliktu, roztrhnutý vo dvoje. Nemôžeš ísť ani na jednu stranu, pretože tvoja druhá polovica skúša ísť na druhú. Život sa stane absolutne jednoduchým vtedy, keď začneš fungovať z čohosi, čo je vyššie než tvoja myseľ. Zo začiatku je pre všetkých hľadajúcich všetko hľadanie zamerané na nájdenie priestoru nad mysľou. A vtedy, keď si našiel malý priestor nad mysľou, všetka dualita mizne, všetko napätie, všetky úzkosti miznú. A na prekvapenie, myseľ, ktorá nikdy nebola pod tvojou kontrolou, sa ti náhle sama odovzdá. Myseľ ako pán je katastrofa. Myseľ ako sluha je krásny dar prírody. Musíš iba nájsť pána - a nemusíš hľadať príliš ďaleko, je hneď nad mysľou. Iba jeden krok. Môžeš si všimnúť, že deň je vložený medzi dve noci, však tiež môžeš vidieť ako dva nádherné dni obklopujú jednu malú noc. Vyber si ako sa chceš cítiť - byť v nebi, alebo v pekle. Je to tvoja voľba. Pohyb je život, zmena je život. Zostaň na chvíľu, ak sa cítiš unavený, ale zostaň len dovtedy, kým nenačerpáš dostatok energie, aby si zajtra ráno mohol opäť vyraziť. Domov je všade - ale ten domov je iba zastávka. Čo je to láska Ľudské srdce je ako hudobný nástroj, obsahuje v sebe veľkolepú hudbu. Ta môže byť zatiaľ skrytá, ale existuje a čaká na vhodnú chvíľu, aby mohla prepuknúť, aby mohla byť vyjadrená - piesňou alebo tancom. A tá chvíľa prichádza skrze lásku. Ľudia bez lásky sa nikdy nedozvedia, akú vo svojom srdci nosia hudbu. Iba vďaka láske môže byť táto hudba oživená, prebudená, len vďaka láske sa môže zrealizovať. Láska je naliehavé nutkanie byť zajedno s celkom, hlboké nutkanie rozpustiť seba i teba a dosiahnúť tak jednoty. Láska je taká preto, že sme odtrhnutí od svojho vlastného zdroja, a z tohoto oddelenia vzniká túžba vrátiť sa späť k celku, byť s ním zajedno. Keď vytrhnete zo zeme strom aj s koreňami, bude túžiť po tom, aby sa mohol zasa zakoreniť, pretože to bol jeho skutoćný život. Teraz ale umiera. Oddelený od zeme, nemôže existovať. Strom musí existovať v zemi, so zemou, skrze zem. A taká je i láska. Dávajte to, čo je sväté psom. Hádžte perly sviniam. Lebo dávať je to, čo platí. Keď ste prázdni, máte lásku. Keď ste plní svojho ega, láska zmizne. Láska a ego nemôžu existovať spoločne. Láska môže existovať spolu s Bohom, ale nemôže existovať s egom, pretože láska a Boh sú synonyma, sú to isté. Buďte ničím - a ak sa ním stanete, dosiahnete celku. Ak budete niečím, stratíte smer, ak budete ničím, nájdete domov. Staňte sa individualitami, to za prvé. A za druhé: neočakávajte dokonalosť, nič nežiadajte ani nevyžadujte. Milujte obyčajných ľudí. Na obyčajných ľuďoch nie je nič zlého. Obyčajní ľudia sú neobyčajní. Každá ľudská bytosť je neopakovateľná. Rešpektujte túto jedinečnosť. Za tretie: Dávajte, dávajte bezpodmienečne - a spoznáte lásku. Často je známosť zameňovaná za lásku. To je však omyl, známosť nie je láska. Láska existuje len veľmi zriedka. Aby sa s ňou človek vo svojom centre stretol, musí prejsť svojou vlastnou vnútornou revolúciou. Pretože ak by sa chcel s niekým vo svojom centre stretnúť, musí tiež dovoliť druhému, aby jeho centra dosiahol. Láska, strach, sex Iba láska vás môže obohatiť. Strach zmrzačuje, paralyzuje, a čím viac sa necháte paralyzovať, tým väčśí budete mať strach, je to ako začarovaný kruh. Láska vám dá krídla, pomôže vám uvoľniť sa, dá vám odvahu žiť v mnohých rozmeroch. Láska vám poskytne všetky rozpätia života, je mnohorozmerná. Je ako dúha, ktorá hýri všetkými farbami života. A tak teda za prvé: zbavte sa strachu a viac a viac vstrebávajte lásku, nahraďte obavy láskou. A za druhé: myslite na nebo, na jeho nekonečnú slobodu, na jeho bezbrehosť. Nezaoberajte sa maličkosťami, trivialitami. Strach vždy myslí na triviality, láska nikdy. Láska je ochotná obetovať všetko, láska sa zaoberá iba nesmiernosťou. Láska je ako orol vo vetre, ktorý sa vydal objaviť neznáme. Láska je vzácny kvet. Niekedy sa objaví. Je vzácna, pretoźe môže vzniknúť iba vtedy, ak nie je strach. To znamená, že láska môže vzniknúť len u hlboko duchovných zbožných ľuďoch. Sex môže mať každý. Lásku však nie. Ak nemáš strach, nie je čo skrývať. Potom môžete byť otvorení, potom môžu padnúť všetky hranice, potom môžete druhého pozvať a stretnúť sa s ním v najhlbšom vnútri. A nezabudnite, ak niekomu dovolíte, aby do vás hlboko prenikol, dovolí tiež ten druhý vám, aby ste prenikli do neho. Milujúci majú stále strach. Potom to ale nie je láska. Potom je to iba dohoda medzi dvoma bojazlivými ľuďmi, ktorí sú na sebe závislí, bojujú spolu a navzájom sa využívajú, manipulujú, dominujú, kontrolujú sa a berú si majetok. To však nie je láska. Keď viete, že milujete, potom sa už nepotrebujete modliť alebo meditovať, potom už nepotrebujete chrám ani kostol, plne rozumiete Bohu, ak viete milovať. Lebo prostredníctvom lásky je vo vás všetko - meditácia, modlitba i Boh. Človek je schopný vyžarovať lásku okolo seba priamo úmerne tomu, koľko lásky vzniká v ňom. Ľudia, ktorí nemilujú, sú naplnení sexom a zostávajú orientovaní na sex. Čím menej človek miluje, tým viac nenávidí. Láska by mala byť vo vás - láska k rastlinám, láska k ľudským bytostiam, láska k cudzím ľuďom, láska k tým, ktorých stretnete na svojej ceste k Mesiacu a ku hviezdam. Vaša láska by mala stále narastať. Tým ako v človeku narásta láska, klesajú možnosti sexu. Láska a meditácia otvoria bránu k Bohu. Láska a meditácia sa dotýkajú Boha, potom rozkvitne v ľudskom živote celibát. Všetká životná sila potom vystupuje iným riečiskom. Potom už nikdy neklesá, nikdy nemizne. Energia vystupuje dohora, stúpa na svojej ceste do neba.
Príbeh
V dedine sa utáboril potulný asketa. Prišiel za ním muž a povedal mu, že by chcel realizovať Boha. Askéta sa opýtal: " Miloval si niekedy niekoho?" Nikdy som sa neprevinil niečím takým nízkym, " odpovedal muž. "Nikdy som neklesol tak hlboko, ja chcem realizovať Boha." Askéta sa znova opýtal: "Nikdy si nezakúsil muky lásky?" Hľadač Boha si stál za svojím : "Hovorím pravdu." A bol úprimný. Lebo vo sfére náboženstva je láska diskvalifikáciou. Bol si istý, že keby bol povedal, že niekoho miloval, askéta by po ňom chcel, aby sa lásky na mieste zriekol - aby sa vzdal pripútanosti a zanechal všetky svetské city, keď chce, aby ho viedol. Takže i keď by niekoho miloval, mal pocit, že musí odpovedať záporne. Kde nájdete človeka, ktorý by niekedy aspoň trocha nemiloval? Mních sa opýtal po tretí krát :"Pozorne premýšľaj. Ani trochu si nemiloval - niekoho, kohokoľvek?" A adept odvetil: "Prečo sa stále vraciate k rovnakej otázke? Lásky by som sa nedotkol ani za nič. Chcem dosiahnúť sebarealizáciu, chcem dosiahnúť božstvo." Na to askéta prehovoril: "Potom mi prepáč, ale budeš musieť ísť za niekým iným. Moja skúsenosť mi vraví, že keby si niekoho, kohokoľvek miloval, keby si zažil aspoň záblesk lásky, mohol by som ti pomôcť rozšíriť, rozrásť túto lásku, možno aj dosiahnúť Boha. Ale ak si nikdy nikoho nemiloval, nie je v tebe nič, nie je v tebe semeno, z ktorého by vyrástol strom. Choď a popýtaj sa niekoho iného. Priateľu, bez lásky nie je možné sa otvoriť Bohu." Dvaja mnísi sa vracali do svojho kláštora. Starší mních, ktorý išiel vpredu, prišiel k rieke. Na brehu stálo krásne dievča. Bálo sa samo prejsť cez rieku. Starý mních odvrátil svoj zrak a rýchlo rieku prešiel. Keď bol na druhej strane, poohliadol sa nazad a uvidel, ku svojmu zdeseniu, že mladší mních prechádza rieku s dievčaťom na chrbte. Mnísi potom spolu pokračovali ďalej. Práve, keď dosiahli bránu kláštora, prehovoril starší mních k mladšiemu: " To nebolo správne a odporuje to pravidlám. Mnísi sa nesmú dotýkať žien." Mladší z nich odvetil: "Ja som ju zanechal na brehu rieky ... Ty ju ešte stále nesieš?" Život, ego, tanec Poznanie je živé len vtedy, keď je tvojou osobnou skúsenosťou. Ak vieš niečo od iných, je to iba spomienka, nie poznanie. Pamäť je niečo mŕtve. Keď pozbierate vám dostupné bohatstvo poznania a máte v hlavách písma a celé knižnice, bude vám odrazu jasné, že so sebou vlečiete náklad iných ľudí. Poznáte, že vám z toho nič nepatrí. Nezažili ste to. Vtedy sa toho môžete zbaviť, potom môžete všetko toto poznanie opustiť. A z tohoto opúšťania vyrastá nový druh nevedomosti. Táto nevedomosť nie je nevedomosť nevedomých - je to nevedomosť múdrych, je to múdrosť. Iba múdry človek môže povedať: Viem, že nič neviem - ale keď povie, toto neviem, a netúži dozvedieť sa niečo ďalej, zisťuje iba skutočnosť. Ak môžeš z celého srdca povedať: „Viem, že nič neviem, otvoria sa ti v tom okamžiku oči.“ V okamžiku, v ktorom môžeš v celej svojej úplnosti povedať: „Viem, že nič neviem“, si sa otvoril múdrosti. Táto nevedomosť je krásou - je však dosahovaná prostredníctvom poznania. Je chudobou získanou prostredníctvom bohatstva. A to isté sa deje s egom - môžeš ho stratiť až vtedy, keď ho máš. V živote je nutné všetko. Nič nie je zbytočné. A ak si už zrelý, potom rozlom larvu a vyjdi von. Ego je škrupinkou vajíčka - chráni ťa. Ak si pripravený, rozbi škrupinku, vyjdi z vajíčka. Ego je škrupinka. Ale čakaj, neponáhľaj sa toľko. Náhlenie nepomáha - môže byť predčasnou prekážkou. Máš čas, nič neodsudzuj. Rozum je logický a život je dialektický. Rozum sa pohybuje v jednej priamej línii, ale život sa pohybuje od jedného pólu k druhému, stále poskakuje od jedného bodu k jeho protikladu. Život je dialektický. Hovorí: vytvor a znič. Zroď sa a potom zomri. Dosiahni a potom strať. Buď bohatý a potom povie život - staň sa chudobnným. Pohľad na mydlové bubliny, motýle, na ružové púčiky tancujúce vo vetre - dojíma nás to až k slzám a ku spevu. Sú to slzy radosti, pretože život je tak živý, že nemôže byt stály - iba mŕtve veci môžu byť trvalé ... Vie váš boh tancovať? Vie milovať? A spievať? Vie utekať za motýľom? Vie uviť kyticu z lúčnych kvetov a radovať sa až k slzám a prespevovať si? Ak áno, potom takýto boh bude skutočným reprezentantom života, takýto boh bude totiž život sám. Život, hľadanie Prostredníctvom aktivity niečo získaváš, nič nestrácaš. V láske, v sexe, i vo všetkých iných oblastiach. Nikdy nezabudni, že keď niečo od základu obetuješ, bude ti to k dispozícii. Boh je darca, darca bez podmienok. Hoci sa učíš dávať a tvoje ruky zostávajú stále prázdne, môže ti Boh dávať stále viac. Keď si lakomec, je tvoj vzťah k božskému zamedzený. Potom žiješ ako úbohá vlna, ktorá sa neustále bojí, že niečo stratí. Ži ako veľké more, buď oceánom. Nemysli na to, že niečo strácaš. Nič sa nestráca, nikdy sa nič nemôže stratiť. Nie si jedinec, to sa iba tak zdá. Celok je s tebou zviazaný, si len jednou z mnohých tvárí existencie, všehotvorstva, len jednou z výrazových možností vesmíru. Nerob si starosti - nikdy nebude koniec. Tento vesmír je bez počiatku a bez konca. Užívaj všetkého, ži slávnostne, buď aktívny a vždy dávajúci. Dávaj tak totálne, že nikdy nepomyslíš, aby si niečo pre seba podržal. To je jediná modlitba. Dávať - je modliť sa. Dávať - je milovať. A tí, ktorí vedia dávať, budú dávať stále viac. Ked požadujete, ste uzatvorení. A ak ste uzatvorení, potom sa nemôže zjaviť božské. Ak si nechcete nič vynucovať a iba plávate, plyniete po oblohe ako biely oblak, bez akéhokoľvek úsilia niekam dôjsť, keď nevynakladáte úsilie, keď nechcete nič dosiahnúť, keď ničím nie ste, keď ste šťastní tým, čím ste, keď ste spokojní s celým svetom, keď prijímate veci také, aké sú, keď nechcete nič pozmeňovať, potom odrazu ste vytrhnutí do novej dimenzie bytia a poznávate, že dvere boli stále otvorené. Dvere neboli nikdy uzavreté. Tí, ktorí chcú naozaj žiť, musia podstúpiť mnoho rizika, musia sa vydať na cestu do neznáma. Musia sa naučiť jednu zo základných lekcií: že neexistuje domov, že život je putovanie - počiatok, bez konca. Zato smrť má koniec i počiatok. Vy ale nie ste smrť, vy ste život. Smrť je nesprávna predstava. Ľudia si vytvorili smrť, pretože túžia po bezpečí. Túžba po bezpečí a istote stvorila smrť, spôsobila, že ľudia sa boja žiť a že sa váhajú vydať na cestu do neznáma. Jediná potrava života je riskovať, čím viac riskujete, tým viac ste nažive. A akonáhle si toto uvedomíte, nie zo zúfalstva alebo z bezmocnosti, ale pri meditácii - akonáhle tomuto porozumiete, uchváti vás rýdza krása tejto možnosti. Príbeh Lin Chi, zenový majster, umieral. Tisíce jeho žiakov sa zhromaždilo okolo, aby vypočuli jeho posledné slová - ale Lin Chin iba ležal - plný radosti, usmieval sa, ale nepovedal ani slovo. Jeden jeho priateľ, tiež majster, keď videl, že Lin Chi umiera a doposiaľ nepovedal ani jedno slovo, ho napomenul ... Nebol jeho žiakom. Preto mohol povedať: "Lin Chi, či si zabudol, že máš predniesť reč? Vždy som si hovoril, že s tvojou pamätou je to zlé. Umieraš ... či si na to zabudol?" Lin Chi odpovedal: "Len počúvaj." Na streche sa naháňali a pišťali dve veveričky. "To je krása," riekol Lin Chi a zomrel. Na chvíľku, keď povedal "Len počúvaj" ... nastalo úplné ticho. Život nie je ani utrpenie, ani blaho. Život je prázdne plátno a človek musí byť veľmi umný. Jeden tulák zaklopal raz na dvere hostinca, ktorý sa volal "U Juraja a draka". "Nenašlo by sa tu nejaké jedlo pre chudáka?" opýtal sa ženy, ktorá prišla otvoriť. "Nenašlo, " zakričala žena a pribuchla dvere. O chvíľu neskôr tulák zabúchal znova. Dvere otvorila tá istá žena. "Mohol by som tu dostať niečo k jedlu?" opýtal sa tulák. "Vypadni odtiaľ, ty budižkničomu!" kričala na neho žena, " a už sa sem nevracaj, to ti hovorím!" O pár minút neskôr zaklopal tulák znova. Žena mu otvorila. "Prepáčte," povedal jej tulák, " ale nemohol by som si na chvíľku pohovoriť s Jurkom?" Život je ako ten hostinec "U Juraja a draka". Tiež vy sa ho môžete opýtať, či by ste sa spolu nemohli chvíľku porozprávať. Istý hľadajúci, prirodzene hľadajúci z filozofického hľadiska, prišiel k zenovému majstrovi Bakujo a pýtal sa ho: „Čo je cesta?“ Bakujo pohliadol na neďaleké kopce a riekol: „Kopce sú plné krásy To sa zdá byť absurdné.“ Hľadajúci sa pýta: „Čo je cesta?“ a Bakujo vraví: „Kopce sú plné krásy“ Hľadajúci od neho utiekol úplne zmätený a Bakujo sa smial z celého srdca. Jeden z jeho žiakov povedal: "Majstre, iste si tento muž myslel, že si blázon." Bakujo odpovedal: „Jeden z nás dvoch je celkom určite blázon.“ Nedá sa pýtať na cestu, človek ju musí nájsť sám. Chôdzou sa odhaľuje cesta. Nie je hotová po ruke, nedá sa, nie je možné ju ukázať, preto ti nikto nemôže ukázať, kde je.
